Životné prostredie máme len jedno

Súčasťou životného prostredia sme všetci, nikto nie je výnimka. Všetci sme na ňom závislí. Z neho sme vzišli a v ňom žijeme. Životné prostredie je všetko okolo nás, vzduch, ktorý dýchame, voda, ktorú všetci k životu potrebujeme, krajina, ktorá nám dáva priestor na život a zem, ktorá nás živí. Preto je práve toto prostredie prvoradé, pretože je len jedno. Ak si toto prostredie zničíme, nakoniec zničíme sami seba. Príroda nerobí rozdiely!

Jedným z najdôležitejších programov strany Vlasť je ochrana nášho VLASTného životného prostredia.

V nasledujúcich riadkoch si popíšeme kde sme sa za posledné roky dostali. Nemôžeme sa vyhovárať na nikoho, všetko čo je okolo nás je iba náš výsledok a preto je nutné aby sme si všetci uvedomili, ako dôležité je začať vždy od seba. Ako sa hovorí: „najprv si uprac pred vlastným prahom“. Začať ale musíme a ochrana životného prostredia si zaslúži našu pozornosť, pretože bez neho už nebudeme musieť nakoniec riešiť nič iné…

Naša voda

Všetci dobre vieme, že voda je základ života a človek bez vody prežije len veľmi krátko. Nemôžeme dopustiť aby voda bola naďalej znečisťovaná, pretože sa v poslednej dobe cení vo svete najviac. Buďme ohľaduplný a vážme si to čo tu ešte máme.

Veď sa len zamyslime, komu vo svete tečie z vodovodného kohútika pitná voda?

Rieky sú tepnami životného prostredia, prírody a krajiny. Dostávajú vodu na všetky miesta, kde je nezastupiteľnou zložkou všetkého života. Určite ste si všimli aj sami aký je stav našich slovenských riek. Okrem voľným okom pozorovateľného znečistenia sa o slovenských riekach a ich kontaminácii už vo vedeckej literatúre popísalo mnoho, existujú dôkazy o znečistení riek ťažkými kovmi ako sú napríklad mangán, železo, zinok, olovo, meď, kobalt, nikel chróm, alebo kadmium. Väčšinou je to výsledok predošlej industriálnej výroby, z ktorej až do dnešných čias zostávajú následky. Jedným z najvážnejších príkladov je znečistenie spodných vôd zo skládky vo Vrakuni pri Bratislave, no nie je jediné.

Skládka vo Vrakuni

Skládka HCH vo Vrakuni bola so súhlasom postavená v časti vyschnutej vetvy Malého Dunaja v roku 1966 a bola uzavretá v roku 1979. Neskôr bola zakrytá inertným materiálom. Podľa hlavného mesta Bratislava však nebezpečné chemikálie znečisťujú podzemnú vodu a každý deň postupujú ďalej k Žitnému ostrovu. Žitný ostrov je oblasťou národného významu, pretože podľa odhadov odborníkov je najväčšou zásobárňou pitnej vody v strednej Európe s kapacitou zásobovania až pre 15 miliónov ľudí. Existujú dve možné riešenia pre skládku odpadu – odstránenie alebo zapuzdrenie. Ministerstvo životného prostredia uprednostňuje zapuzdrenie. Ide o výstavbu steny okolo skládky odpadu, ktorá zaberá asi 4,65 ha a obsahuje asi 120 000 metrov kubických odpadu POPs HCH. Stena by bola postavená do hĺbky 20 m, kde je nepriepustná vrstva podložia. Táto lokalita by mala byť tiež zakrytá, aby sa zabránilo vniknutiu dažďovej vody do nej. Náklady na zapuzdrenie sa odhadujú na 20 – 25 miliónov EUR, na ktoré ministerstvo plánuje využiť prostriedky EÚ. V porovnaní s tým by náklady na odstránenie odpadu a vyčistenie areálu predstavovali 120 miliónov EUR.

Príslušné orgány vedeli o problémoch už roky, ale prvé merania sa uskutočnili až v 90. rokoch. Už v roku 2002 odporúčali, aby obyvatelia bratislavskej mestskej časti Vrakuňa nepili ani nepoužívali vodu zo svojich studní. Kde je však sľubované púzdro? Stojí nám za zničenie najväčšieho pitného zdroja 20 miliónov EUR, keď na stíhačky sa našla viac ako miliarda?

Bez stíhačiek to prežijeme, ale bez vody…. asi ťažko.

Šírenie toxických látok podzemnou vodou zo skládky vo Vrakuni (Zdroj: doma.markiza.sk)

Vodná priehrada Ružín

Vodná priehrada Ružín je jednou z najkrajších priehrad na Slovensku, ktorá sa začína sútokom dvoch riek, rieky Hnilec a rieky Hornád a obtáča sa okolo Bujanovských vrchov. Možno ju považovať za jednu z najkrajších vodných plôch v strednej Európe. Vodná priehrada trpí každoročne obrovským množstvom znečistenia, ktoré splavujú dve spomínané rieky priamo do priehrady. Mimoriadna situácia nastala už niekoľkokrát, kde každoročne po záplavách rieky Hnilec a Hornád je spláchnuté do priehrady nadmerné množstvo odpadu z nelegálnych skládok, ktoré vznikajú popri osadách v blízkosti riek. V roku 2019 sa situácia znova zopakovala. Problém spočíva hlavne v nelegálnych skládkach v blízkosti riek, ktorá sa doposiaľ nijako nevyriešila. Rieši sa len dôsledok, a to manuálne odstraňovanie odpadu z hladiny priehrady. Povinnosť odstrániť odpad majú však iba tí, ktorí k znečisteniu vôbec neprispeli a to obec Margecany a obec Jaklovce, pod ktoré patrí správa vodnej nádrže Ružín. Odstraňovanie odpadu z povrchu vodnej hladiny však problém nerieši vôbec, pretože pri prvej záplave a zdvihnutiu hladiny oboch riek sa odpad znova spláchne do priehrady Ružín. Obce potom vynaložia nemalé finančné prostriedky na vyčistenie vodnej hladiny. Problému, podrobnému spracovaniu a návrhu krokov na zlepšenie stavu tejto problematiky sa venovala organizácia Priatelia Zeme.
Link: https://www.priateliazeme.sk/spz/publikacie/znecistovanie-ruzinskej-priehrady-vysledky-terenneho-vyskumu-zdroje-znecistovania-navrhy

Ružín – znečistenie v roku 2008 (Zdroj: nulaodpadu.sk)
Ružín – znečistenie v roku 2016 (Zdroj: skolske.sk)
Ružín – znečistenie v roku 2019 (Zdroj: tvnoviny.sk)

Naše lesy

V posledných rokoch sa náš svet otepľuje. Každý z Vás isto vie aké osviežujúce je vojsť do lesa v horúcom lete. Les Vás ochladí, les Vás pohladí na duši a je vedecky dokázané, že zelená farba upokojuje myseľ. Lesy sú naše prírodné bohatstvo. Stromy a všetky fotosyntetizujúce rastliny uchovávajú svetelnú energiu spolu s uhlíkom vo forme CO2 do svojich tiel a vytvárajú tak biomasu. Uhlík z atmosféry, ktorý sa dnes považuje za hlavnú príčinu otepľovania planéty, ukladajú a zhromažďujú vo forme dreva a zelenej biomasy. Jednou z foriem ako pomôcť našej planéte znížiť dopady nadmernej produkcie CO2 je rozširovať lesy, vysádzať nové stromy a zaistiť aby sa vyprodukovaný CO2 mal kam uložiť. Aj napriek všetkým dostupným informáciám sme dnes na Slovensku svedkami nekontrolovaného rozkrádania nášho veľkého prírodného bohatstva, lesov, iba na úkor chamtivosti a bezbrehej túžbe po peniazoch niektorých skupín. Nesmieme dopustiť aby sa naše prírodné bohatstvo stalo predmetom rozkrádania na úkor nezodpovedných po peniazoch túžiacich skupín, ktorým nejde o budúcnosť svojich potomkov, ale myslia iba v prítomnosti. Už dnes existujú prípady, kedy sa naše slovenské drevo nelegálne vyváža z našej VLASTI do iných krajín za minimálnu cenu, avšak dopad ktorý to môže mať nás všetkých môže byť obrovský. Lesy utvárajú našu jedinečnú krajinu, zadržiavajú vodu a znižujú dopad klimatických zmien. Svetlými príkladmi zalesňovania, ktoré poskytli družice NASA sú krajiny ako India, alebo Čína kde obyvatelia vysadili už milióny stromov. Túto zmenu bolo možné registrovať už z vesmíru.

Svet je opäť zelenší a aj my sa môžeme inšpirovať.

Satelitné snímky NASA ukazujú že Čína a India signifikantne zvýšili podiel zelene vo svojich krajinách na posledné roky (Zdroj: Deccanherald.com)

Na Slovensku je situácia iná. Na rozdiel od zvyšku Európy, kde nastalo za posledné storočie zvýšenie množstva zelene v prostredí, Slovensko stagnuje a v niektorých prípadoch nám lesov ubúda. Nasledujúce obrázky sú toho dôkazom.

Rozdiely množstva stromov medzi rokmi 2010 a 2016. Na obrázkoch je vidieť masový výrub stromov v období šiestich rokov v Demänovskej doline. (Zdroj: Interez.sk)
Rozdiely množstva stromov medzi rokmi 2010 a 2016. Na obrázkoch je vidieť masový výrub stromov v období šiestich rokov v Nízky Tatrách. (Zdroj: Interez.sk)
Masívny výrub stromov v Nízky Tatrách (svetlé odlesnené miesta) (Zdroj: Google maps)

Naša pôda

Pôda je základným artiklom, ktorý nás živý. Z pôdy pochádzajú rastliny, ktoré ako fotosyntetizujúce organizmy prijímajú slnečnú energiu a menia ju na energiu chemickú. Z tejto chemickej energie čerpajú energiu ostatné živočíchy, vrátane človeka. Čiže je na mieste ak povieme, že všetko živé na svete pochádza z pôdy, ovzdušia a energie Slnka. Je preto veľmi nezodpovedné ak sa k pôde staviame ako k neživej časti prírody. Pôda je živá a je preto nutné ju chrániť. Bez pôdy a bez zdravej pôdy tu nebudeme ani my. Poľnohospodárska pôda na Slovensku dostáva v posledných rokoch zabrať. Jednak príliš veľká chemizácia, na druhej strane intenzívne poľnohospodárstvo ju príliš vyčerpáva. Pomaly, ale isto strácame, ak sme ju už aj nestratili, svoju vlastnú potravinovú sebestačnosť a spoliehame sa na dovoz potravín, ktoré sme bez problémov schopní zabezpečiť a dopestovať sami. Silné monokultúrne poľnohospodárstvo, bez biopásov a stromov vysadených v blízkosti polí, alebo remízok je odsúdené k postupnému zániku. Práve tieto časti krajiny zabezpečujú zachytávanie vody, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou života. Práve tieto komponenty udržujú potrebnú rozmanitosť živočíchov a rastlín v prostredí. Dokážu zadržať horné vrstvy úrodnej pôdy, ktorá je pri povodniach vyplavovaná do riek a opúšťa našu VLASŤ.

Názorná ukážka erózie pôdy pri povodniach ak sa v prostredí nevyskytujú žiadne zachytávače vody (Zdroj: Farmers Guardian)

Nasledujúci obrázok výstižne popisuje vplyv intenzívneho poľnohospodárstva na znižovanie biodiverzity, ktorá je nevyhnutná na správne fungovanie celého ekosystému v ktorom žijeme aj my sami.

Znižovanie biodiverzity vplyvom intenzívneho poľnohospodárstva (Zdroj: Rouming.cz)

Vytvorme krajinu, ktorú budeme nazývať VLASŤOU, ktorá bude schopná uživiť nás, no myslime aj na iné bytosti obývajúce túto zem.

Pomôžme spoločne našej VLASTI, ktorá sa nám za to určite odvďačí.    

Kandidát č. 21

Ing. Miroslava Císarová, PhD.

Vysokoškolská učiteľka UCM v Trnave, Sereď

Ing. Miroslava Císarová, PhD. ukončila PhD štúdium na SPU v Nitre v odbore technológia potravín. Po ukončení štúdia pracovala ako vedecko-výskumný pracovník na Výskumnom ústave živočíšnej výroby v Lužiankach. V súčasnosti je zamestnaná ako vysokoškolská učiteľka a odborná asistentka na UCM v Trnave. Vo svojej praxi sa venuje hlavne kvalite a bezpečnosti potravín.