Slováci majú právo na sociálnu spravodlivosť!

Strana VLASŤ prichádza s ďalším balíkom konkrétnych riešení, ktoré zabezpečia, aby sa normálny, pracujúci a slušný človek neocitol na okraji spoločnosti a mohol žiť v dôstojných podmienkach.

Strana VLASŤ a jej 3 piliere sociálnej a ekonomickej politiky

Sociálna spravodlivosť nie je nedosiahnuteľná, úlohou politiky je zabezpečiť, aby sa žiaden normálny, pracujúci a slušný človek neocitol na okraji spoločnosti bez zjavnej príčiny. Strana VLASŤ má vypracované reálne riešenia a je odhodlaná ich presadiť.

1. Za rovnakú prácu rovnaká mzda (odmena)

Stratégia dobiehania najvyspelejších ekonomík stratégiou vysoko kvalifikovanej, vysoko disciplinovanej  a veľmi nízko platenej pracovnej sily sa vyčerpala a musí skončiť. Máme na to niekoľko nástrojov:

  • Zakotviť do ústavy najnižšiu mzdu spolu aj s mechanizmom výpočtu – 60 % priemernej mzdy. Uvedomujúc si, že to nebude ľahké, treba však túto tému dostať do verejnej diskusie.

  •  Je nutné nájsť verejné prostriedky na množstvo  činností, ktoré sú spoločensky veľmi potrebné, ale na ktoré dnes verejné rozpočty nemajú, a vďaka malej miere úspor na ne nemajú ani seniori.  Je absurdné, ak naše ženy chodia opatrovať dôchodcov do Rakúska a o našich seniorov sa nemá kto postarať. Nehovoriac o tom, ako tým trpia rodiny našich opatrovateliek. Niet pochýb o to, že ak by ich odmena bola niekde na úrovni 800 – 900 EUR, čo sa dá vyriešiť, ak by bola politická vôľa, ostali by radšej doma s rodinami a nechodili by opatrovať  seniorov do cudziny.

  • Ďalším veľkým rezervoárom pre zamestnanosť je masívne rozšíriť počet asistentov učiteľov. Dnešná populácia je významná tým, že sa v nej nachádza podstatne vyššie percento detí s poruchami správania, koncentrácie, učenia či s poruchami autistického spektra.

  •  Ďalším z nástrojov trhu práce by  mohla byť  garancia prvého miesta pre absolventov škôl.

  • Pravidelne valorizovanie mzdy vo verejnom sektore, minimálne na úrovni inflácie, v niektorých sektoroch však až potom, keď sa napríklad v školstve dostane priemerná mzda pedagóga na úroveň 120 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve.

  • Otvoriť diskusiu o indexácii mzdy top manažérov na platy zamestnancov s tým, že by mali dosahovať spoločensky akceptovateľný násobok. Proti obrovským rozdielom platov sa nedávno ohradila aj dedička Walt DisneyAbigail Disneyová. Za ostatných 20 rokov sa mzdy zamestnancov zvýšili v stálych cenách o 12 %, ale príjmy top manažérov o celých 1000 %.

  • Ako nástroj boja s nekalými praktikami obchodných sietí koncepčne podporiť predaj z dvora s tým, že DPH bude zvýhodnená 20% obchodné reťazce ku 8%, tak ako to bolo za prvej Ficovej vlády.

  • Znížiť DPH na knihy na 0%, alebo aspoň dať nulové DPH na knihy slovenských autorov.   

  • Pokúsiť sa získať ústavnú väčšinu na obmedzenie zisku zdravotných poisťovní.

2. Zabezpečíme dostupnosť bývania

Predovšetkým pre mladých ľudí. Musí skončiť éra hypotekárneho otroctva, štát musí zabezpečiť základné právo na dostupné bývanie pre všetkých svojich občanov.

Ak si uvedomíme pomer miezd a cien na Slovensku, tak ak by bežní zamestnaní ľudia mali zabezpečené dostupné bývanie, ich životný štandard by bol relatívne uspokojivý. Situácia je však taká, že minimálne vo veľkých mestách ako je Bratislava, Košice, ale aj Nitra či Žilina nie je pre  stredné a nižšie príjmové vrstvy dostupné bývanie alebo je dostupné len za cenu obrovského sebazaprenia. Zároveň si treba uvedomiť, že bývanie nie je statok, ktorý si môžeme odoprieť, ako napríklad dovolenku v zahraničí, preto je neriešenie tohto problému veľmi zásadným politickým problémom. Prioritou strany VLASŤ je prorodinná politika a teda aj zabezpečenie dostupnosti bývania pre strednú a nižšiu príjmovú vrstvu.

Nástrojom tejto politiky je masívna verejná bytová výstavba s regulovaným nájomným, vďaka čomu sa bývanie stane dostupným za rozumné ceny bez nutnosti ocitnúť sa na desiatky rokov v pozícii hypotekárneho otroka.

Ďalším nástrojom na to, aby sa ponuka bytov dramaticky zvýšila, čím by poklesla ich cena, je daňová penalizácia, teda zdanenie investičných bytov špeciálnou daňou. Tým by tento model pasívneho príjmu nebol taký lukratívny, počet voľných bytov by vzrástol a ich cena by sa znížila. 

Zároveň je potrebné vo veľkých mestách regulovať nové aplikácie zdieľanej ekonomiky (napr. Airbnb), ktoré priam zvádzajú ku krátkodobým prenájmom, a tým nepriamo „šponujú“ ceny bytov do astronomických výšok.

3. Zavedieme sektorové dane

Koniec solidarity najchudobnejších s najbohatšími, aj tí najbohatší sa musia viac podieľať na nákladoch spoločnosti. Zdaníme špeciálnou sektorovou daňou tých, ktorí majú dominantné, monopolné či oligopolné postavenie a tvoria neúmerne vysoké zisky, teda banky, telekomunikační operátori a veľké nadnárodné technologické firmy, ktoré si celkom odvykli platiť dane. Základným princípom našej ekonomickej politiky musí byt podpora malých  podnikateľov napríklad aj nižšími daňami a osobitné zdaňovanie veľkých, ktorých zisky sú neúmerné. Zároveň musí byť rovnosť pri prideľovaní investičných stimulov. Jaguár aj živnostník musia dostať na vytvorenie pracovaného miesta rovnakú dotáciu.

Je potrebné zaviesť špeciálne, takzvané sektorové dane pre monopoly a oligopoly, respektíve pre sektory, v ktorých nie je silná konkurencia, ale zisky sú enormné. Ide napríklad o bankový sektor, technologické firmy, sociálne siete Facebook, Google a podobne. Tieto firmy  si  sami zadefinovali daňové pravidlá. Vďaka globalizácii a extrémne sofistikovaným a agresívnym daňovým optimalizáciám v podstate neplatia dane, respektíve platia dane v absolútne mikroskopických sumách. Klasický príklad je napríklad Facebook, ktorý pri tržbách vyše 17,8 miliárd USD platil daň vo výške 34 miliónov USD, teda 0, 0018 % z obratu. Neskôr v roku 2018 mal Facebook tržby 22,7 miliárd USD a odviedol za ne daň len málo presahujúcu 47,6 miliónov USD. Podobne na tom bol aj Apple, ktorého európska divízia sídlila v Írsku a ktorej efektívne zdanenie v rokoch 2003 až 2014 nikdy nepresiahlo 1 % a v roku 2013 dokonca padlo na úroveň 0,005 %. Túto skutočnosť nemohla dlhodobo tolerovať ani Európska komisia a donútila (napriek protestom Írska) Apple zaplatiť zhruba 13 miliárd USD daní.

Pripraviť také daňové pravidlá, aby sa zisky zdaňovali tam, kde sa tovary alebo služby vytvoria, a nie v cudzích domiciloch.

Zo Slovenska ročne odtečie približne 5 miliárd EUR ziskov,

ktoré si odvezú nadnárodné spoločnosti z práce a umu slovenských zamestnancov. Toto číslo treba dramaticky redukovať.

V prípade vybraných strategických podnikov musí existovať manažérska kontrola v rukách štátu, najmä ak ide o majoritného akcionára. Je predsa nemysliteľné, aby minoritný privátny akcionár rozhodoval – ako sa to často deje – v neprospech štátu. 

Je potrebné tiež vystavať daňový systém tak, aby sa podporovalo investovanie do nových technológií, a nie do spotreby. Pri sofistikovaných investíciách  umožniť zrýchlené odpisy, naopak, vyššie zdaňovať luxusnú spotrebu. 

TLAČOVÁ SPRÁVA

K tlačovej konferencii JUDr. Štefana Harabina, volebného lídra strany VLASŤ a Mgr. Romana Michelka, experta na sociálnu a ekonomickú politiku strany VLASŤ

Bratislava, 20. novembra 2019