Podporme trh s domácimi potravinami

Jedným z našich cieľov je podpora domácich producentov potravín, poľnohospodárovhospodárov a podpora tzv. predaj z dvora. V dnešnej dobe nadnárodných koncernov a obchodných sietí je pre domáceho producenta veľmi ťažké sa presadiť. Obrovská legislatívna záťaž na malých producentov im nedovoľuje živiť sa produkciou toho čo vedia robiť najlepšie. Jedným z dôvodov sú slabé dotácie, ktoré do tohto odvetvia prúdia. Kvôli malým dotáciám sa drobní slovenskí producenti snažia svoj zisk kompenzovať vyššou cenou, čo pre domáceho konzumenta, ktorý (povedzme si na rovinu) nedisponuje „hrubou peňaženkou“ bude preferovať radšej produkt z veľkoobchodnej siete za nižšiu cenu, nevedomky, v niektorých prípadoch aj za cenu svojho zdravia. Preto je našou prioritou pomôcť domácemu producentovi potravín znížiť jeho náklady, zvýšiť obrat, preferovať ho a zatraktívniť práve domácu produkciu zníženou sadzbou DPH na 6 % pri predaji z dvora. Nevravíme tu o produktoch, ktoré si doma vyprodukovať nevieme, avšak množstvo z nich dokážeme. Prečo by sme mali preferovať práve domáci trh? Uvedieme si hneď niekoľko dôvodov.

Doma vyprodukované potraviny sú čerstvejšie!

Doma vyprodukované potraviny sú čerstvejšie, tým pádom lepšie chutia a obsahujú oveľa viac živín a vitamínov ako potraviny, ktoré precestovali niekoľko tisíc kilometrov a obsah látok, vitamínov a enzýmov po čase degradoval. Potraviny, ktoré boli zozbierané počas 24 hodín majú určite vyššiu výživovú hodnotu, ako tie, ktoré boli do supermarketov naskladnené už niekoľko dní alebo týždňov dopredu. Existujú štúdie, v ktorých sa popisuje, že obsah vitamínov C, E, A alebo B sa skladovaním zhoršujú. Určite to všetci dobre poznáte na príklade paradajok, ktoré dozrievajú na lodi alebo v kamióne, v atmosfére etylénu a výsledná chuť „paradajok“ je… „neopísateľná“.

Vráťme sa do histórie a podporme naše sezónne potreby

Ako obyvatelia našich klimatických podmienok sme geneticky prispôsobený konzumovať potraviny sezónne. Naši predkovia tak žili celé tisícročia a my sa v dnešnej dobe snažíme zmeniť tento cyklus konzumáciou neprirodzených potravín počas celého roka. Je to príjemné ochutnať cudziu kuchyňu a mať ju kedykoľvek si zmyslíme. No je to aj zdravé? Ak konzumujeme potraviny sezónne a kopírujeme ročné obdobia, podporujeme cyklus navrhnutý prírodou a podporujeme svoje zdravie. Sezónne stravovanie je najprirodzenejším spôsobom stravovania a jeden z najvýhodnejších pre naše telo. Sezónne stravovanie rovnako pomáha predchádzať monotónnosti stravy, ktorá je v našom súčasnom stravovaní viac ako nežiaduca.

Pomoc pri objavovaní nových potravín

Aj keď zdravé stravovanie je dobré, môže sa niekedy javiť ako nudné a monotónne. Ovsené vločky na raňajky a kurča s brokolicou na večeru. Ak sa zamyslíme, keď prídete dnes do obchodu, koľko odrôd paradajok tam nájdete? Sotva tri odrody, niekedy viac. Pri malo pestovateľoch, ktorý udržujú svoje odrody pri živote ich môžete nájsť aj 300 druhov, čo činí z malo-predajcov obrovskú zásobáreň rozmanitosti, z ktorej si nebudete vedieť vybrať, ale vždy vyberať môžete. Priznajme si, ako často jeme tekvicu, cuketu alebo kaleráb? Či už ste sa rozhodli akokoľvek, sezónne stravovanie je variabilnejšie a núti Vás byť v kuchyni kreatívnejší.

Vyberáme jedlo ohľaduplnejšie

Ak kupujete jedlo zo supermarketu, ktoré sa ľahko pripravuje, len málokedy sa zamyslíte nad tým, odkiaľ jedlo pochádza, kto ho vyrobil a ako sa dostalo na váš tanier. Ak však nakupujete jedlo na miestnej úrovni, ste s jedlom viac v kontakte, viac vás zaujíma, kto jedlo vyrobil, ako ho vyrobil a ako sa dostalo na váš tanier. Máte o jedle, ktoré konzumujete viac informácií a môžete si vybrať to, ktoré vám chutí najviac. Rovnako prichádzate do kontaktu s výrobcom, ktorý vás môže informovať ako potravinu vyrobil a jeho recenzie od iných ľudí vás isto neobídu.

Menej odpadu a dopad na životné prostredie – ekologický faktor

Nákup na miestnej úrovni skracuje distribučný proces. Vytvára spojenie výrobca a konečný spotrebiteľ a tým znižuje záťaž na životné prostredie nižšou, alebo žiadnou produkciou obalových materiálov a prepravných materiálov, znižuje produkciu skleníkových plynov z dopravy a znižuje uhlíkovú stopu. Menej odpadu = zdravšie životné prostredie = zdravší človek. Ďalším faktom, ktorý vzniká pri domácej produkcii potravín je menšie plytvanie potravinami, pretože sa potraviny z farmy dostávajú priamo na váš stôl.

Podpora miestneho podnikania

Ak nakupujete jedlo v obchodných reťazcoch, okrem nákladov na samotnú potravinu vám vznikajú náklady na prepravu, spracovanie, balenie, chladenie a marketing, ktoré vôbec neputujú k samotnému producentovi. Ak však nakupujete od miestneho producenta, miestneho trhu, alebo miestneho obchodu, podporujete miestnu komunitu a vaše peniaze sa vracajú späť do výroby ešte väčšieho množstva potravín určených pre vás.

Podpora trvalo-udržateľného poľnohospodárstva

Miestne stravovanie podporuje diverzifikáciu miestneho poľnohospodárstva a rôznorodosť produktov. Tento faktor vplýva na závislosť na pestovaní a produkcii monokultúrnych plodín a ten zase na zaťaženosť pôdy. Monokultúrne hospodárenie znižuje diverzitu a zvyšuje riziko napadnutia škodcami a to zase ústi k nezdravej chemizácii v poľnohospodárstve. Podporou našich producentov potravín a poľnohospodárov sa tomuto môžeme z veľkej časti vyhnúť!

Rozvoj zdravej črevnej mikroflóry

To, že črevná mikroflóra vplýva na náš nervový systém a ovplyvňuje náš psychický a zdravotný stav, bolo dokázané už dávno. Rovnako sme za ten čas zistili, že ovplyvňuje dráhu hypotalamus v smere nadobličky a produkciu hormónov. Nevyvážený a nezdravý črevný mikrobióm má teda vplyv na náš celkový zdravotný stav. Každý človek je prispôsobený svojmu prostrediu a je preň geneticky uspôsobený tak, aby v ňom dokázal prežiť a žiť v zdraví. Mikroorganizmy sú prirodzenou súčasťou prostredia a človeka. Mikroorganizmy sú prirodzenou súčasťou aj potravín, ktoré konzumujeme a tie sa tak dostávajú do nášho organizmu. Bolo vedecky dokázané, že zmenou mikroflóry v črevách dochádza k rôznym poruchám a ochoreniam, ako je napríklad obezita, rôzne psychické poruchy, zvýšený stres, úzkostné stavy, kardiovaskulárne riziká či depresia. Je preto veľmi dôležité konzumovať potraviny vyprodukované v našom bezprostrednom okolí aby sme zabezpečili správny vývoj a životaschopnosť práve nám prispôsobenej mikroflóry, ktorá hrá tak veľmi dôležitú úlohu v udržaní si nášho zdravia.       

Spotrebiteľ je najdôležitejší

Ľudia majú rôzne názory na stav našich potravín alebo poľnohospodárskych systémov, či už sú negatívne alebo pozitívne, ale faktom ostáva, že najväčšiu silu má spotrebiteľ, ktorý sa vždy môže rozhodnúť. Jednoducho povedané, záleží iba na nás ako sa rozhodneme. Akokoľvek sa rozhodnete, vždy bude na vás, ktorý z dopytov bude preferovaný. Ak budete kupovať dovážané potraviny, bude rásť dopyt po nich, ak budete kupovať miestne potraviny, budete zvyšovať práve dopyt po domácich potravinách. Iba v tomto prípade máte ale možnosť dopytovať sa miestneho farmára alebo producenta a klásť mu otázky, dozvedieť sa viac o svojich potravinách, o jeho poľnohospodárskych postupoch a lepšie tak pochopiť a byť viac v kontakte so svojim jedlom.

Výhody konzumácie miestnych potravín sú nekonečné, avšak najväčším benefitom je blízky kontakt a informácie o ňom. Dnešná realita zobrazuje desivú skutočnosť, kde si mnohí z nás ani neuvedomujeme aké potraviny vlastne konzumujeme, kde boli pestované, kde a ako boli vyrobené, kto a za akým účelom ich vyrába, čo do nich pridáva, z čoho boli vyrobené, čo obsahujú, z akého kríka alebo stromu pochádzajú, čím boli zvieratá kŕmené a podobne. Preto, čím viac budeme konzumovať potraviny vyrobené doma, priamo v našom okolí, tým viac budeme mať informácií, tým viac budeme v kontakte s našim jedlom a to v konečnom dôsledku ovplyvní aj naše telo, naše zdravie.

Podporme preto miestnych producentov, poľnohospodárov a potravinárov aby sme zvýšili miestnu produkciu, ktorá bude ku prospechu nám všetkým.

Kandidát č. 21

Ing. Miroslava Císarová, PhD.

Vysokoškolská učiteľka UCM v Trnave, Sereď

Ing. Miroslava Císarová, PhD. ukončila PhD štúdium na SPU v Nitre v odbore technológia potravín. Po ukončení štúdia pracovala ako vedecko-výskumný pracovník na Výskumnom ústave živočíšnej výroby v Lužiankach. V súčasnosti je zamestnaná ako vysokoškolská učiteľka a odborná asistentka na UCM v Trnave. Vo svojej praxi sa venuje hlavne kvalite a bezpečnosti potravín.