Geneticky modifikované organizmy – nádej alebo hrozba?

Geneticky modifikované organizmy sa častokrát spomínajú v súvislosti s potravinami. Je tomu tak preto, pretože prvotná myšlienka geneticky modifikovaných organizmov mala nádherný obsah. Hovorilo sa o nasýtení miliárd ľudí na planéte, že už nikto nebude umierať od hladu, že geneticky modifikované organizmy prinesú nekonečne veľa možností ako pomôcť našej planéte a podobne. Každá minca má však dve strany. Na jednej strane sa genetické modifikácie javia ako studnica nekonečných možností ako pomáhať, no na strane druhej, všetko sa dá zneužiť a ľudská chamtivosť nakoniec privedie aj skvelú myšlienku na zlú cestu. Ale všetko poporiadku.

Najprv si vysvetlime, čo genetická modifikácie vlastne je? Genetická modifikácia je cielená zmena genetickej informácie organizmu za určitým účelom. Dnes už poznáme viacero genetických modifikácií u rôznych druhov organizmov ako napríklad, Bt-kukurica a Bt- iné plodiny, zlatá ryža, rastliny odolné voči glyfosátu (RoundUp Ready soja a pod.), rastliny odolné voči suchu, geneticky modifikované baktérie, ktoré nám produkujú hormóny, alebo ľudský inzulín. Modifikácií je už pomerne dosť a  v dnešnej dobe už sú používané. Ak sa nad nejakou modifikáciou zamyslíme, zistíme, že mnohé z nich sú pomerne bezpečné, napríklad ak sa jedná o produkciu látok ako je inzulín pomocou geneticky modifikovaných mikroorganizmov, ktoré sú kultivované v bezpečí, niekde v dobre uzavretých fermentoroch a nikdy sa nedostanú do prostredia. Keby sa takto upravené mikroorganizmy aj dostali von, nehrozí že ich modifikácia im bude v bežnom prostredí prospešná. Genetický materiál ako samotná DNA je deoxyribonukleová kyselina, ktorá je sama o sebe neškodná, pretože sa skladá vždy z rovnakých dielov nukleotidov, ktoré nejde modifikovať a modifikovať môžete len poradie nukleotidov. Čiže samotná DNA pri konzumácii nemá žiaden dopad na zdravie konzumenta, pretože DNA už konzumujeme od kedy tu sme. Konzumácia DNA je prirodzená, pretože sa nachádza v každej bunke v každej potravine na svete.

Problém geneticky modifikovaných organizmov a hlavne potravín spočíva v iných oblastiach:

Negatívny dopad na environmentálne prostredie

Príroda buduje a kríži genetické materiály rôznych organizmov už celé miliardy rokov. Genetický materiál sa prispôsobuje prostrediu tak aby výsledný fenotypový prejav organizmu vyhovoval podmienkam, v ktorých žije a dokázal v nich prežiť. Človek vstúpil do tohto procesu tým, že začal rastliny krížiť medzi sebou a urýchlil tak proces evolúcie, ktorý si naklonil vo svoj prospech. Preto dnes máme zrno, ktoré je mnoho krát väčšie ako kedysi, máme rôzne rasy psov, odrody ovocia, príkladov je nespočetne veľa. Genetickou manipuláciou sa však človek zahráva s genetickým materiálom organizmov a vstupuje do role „stvoriteľa“. Vkladá do organizmov gény, pri ktorých očakáva, že budú produkovať presne to, na čo boli naprogramované. Lenže jedna vec je vložiť jeden gén a očakávať jeden výsledok. Je ťažké povedať ako vloženie jedného génu ovplyvní mnoho ďalších a ako sa budú produkty génov v celom metabolizme správať ďalej. Vyššie organizmy nie sú predsa jednobunkové baktérie, je to komplex zložitých chemických reakcií, ktoré príroda skladala celé miliardy rokov na princípe pokus a omyl a my sme jednoducho za tak krátky čas čo sme tu nemohli v celosti pochopiť jej zložitý princíp. Tiež skúšame a chybujeme.

Uveďme si príklad. Vytvoríme geneticky modifikovanú rastlinu, napríklad kukuricu. Kukurica pochádza z Južnej Ameriky, u nás sa prirodzene nevyskytuje a povieme si, no čo, nás sa to netýka, ale týka sa to ľudí v Južnej Amerike, ktorý sú od kukurice závislý, pretože tvorí ich každodennú obživu. Geneticky modifikovaná kukurica ako vetrom-opelivá rastlina pomocou vetra roznesie peľ do širokého okolia a tam kde je kukurica prirodzene sa vyskytujúca plodina môže geneticky modifikovaný peľ opeliť pôvodné druhy a rozširovať genetickú modifikáciu aj do pôvodného genofondu rastlín. Znižuje sa diverzita, znižuje sa možnosť prírody krížiť pôvodné miliardy rokov vytvárané odrody. Takýto scenár sa už v Južnej Amerike odohráva a pôvodný roľníci, ktorých hlavným zdrojom obživy je kukurica už vidia dôsledky. Jedným z ďalších dôsledkov je vlastníctvo resp. patent genetického kódu.

Patent na genetický kód

Jeden z hlavných problémov genetického inžinierstva spočíva ani nie tak v samotnom genetickom inžinierstve, ako v patentovaní samotného genetického kódu. Tvorba nového genetického kódu podlieha duševnému vlastníctvu samotnej spoločnosti, ktorá kód vytvorila. Tento fakt sa neskôr odzrkadľuje v problémoch samotných pestovateľov geneticky modifikovaných plodín. Pretože ako pestovateľ geneticky modifikovanej plodiny nemôžete samovoľne rozmnožovať semená, pretože tie patria spoločnosti, ktorá ich vytvorila a stávate sa tak otrokom spoločnosti, ktorá Vám tie semená môže predať. Ak sa však genetický kód prenesie vetrom z geneticky modifikovanej kukurice na nemodifikovanú, môže sa aj v nemodifikovanej kukurici gén objaviť a môžete sa nevedomky stať šíriteľom cudzieho majetku, čo podlieha zákonom. Exituje mnoho prípadov a svedectiev o tom ako geneticky modifikované plodiny zničili farmárov po celom svete, ako nemožnosť vlastniť semená spôsobili chudobu ešte viac ako predtým.

Príkladom je India, kde začali s pestovaním GMO bavlny, ktorá sľubovala obrovské výnosy pri minimálnej námahe, pretože obsahovala gén, ktorý mal likvidovať hlavného škodcu bavlny v Indii. Neskôr sa však vyskytli problémy s takto upravenou bavlnou, pretože škodca sa prispôsobil a rastlina stratila odolnosť voči iným ochoreniam spôsobenými hubami. Počas tejto doby však poľnohospodári stratili prístup k obyčajným nemodifikovaným semenám a na trhu sa skoro vôbec nedali zohnať. Mnohých to priviedlo na pokraj chudoby a s pestovaním a dlžobou na krku museli skončiť, väčšinou aj so životom.

Jedovaté hneď od začiatku

Ďalšou z modifikácií a hlavným produktom spoločnosti Monsanto, dnes už kúpenou spoločnosťou Bayer sú genetické modifikácie repky, sóje z názvom RoundUp Ready. Sú to geneticky modifikované plodiny, ktoré majú zvýšenú schopnosť odolávať prípravku RoundUp s obsahom glyfosátu. Všetky rastliny okrem geneticky modifikovaných plodín na poli zahynú. Genetická modifikácia sa javí skutočne ako pomoc pre poľnohospodárstvo, ako pomoc pre ekonomiku, ale tam to všetko končí. Ak myslíte ekonomicky a nezaujíma Vás nič iné, je to super produkt. Ak sa však zamyslíte na účinkami a škodlivosťou glyfosátu na všetky druhy živých organizmov, čo sme čiastočne popísali v predošlom článku (https://stranavlast.sk/chce-nam-efsa-nahovorit-ze-pouzivanie-glyfosatu-je-bezpecne/). Je genetická modifikácia v tomto smere orientovaná čisto iba na finančný prospech, nie na prospech obyvateľstva a zdravie ľudí. To je v tomto prípade asi na poslednom mieste. Bolo vedecky dokázané, že glyfosát má rakovinotvorné účinky na množstvo organizmov vrátane človeka, je ťažko rozložiteľný v prírode, ľahko prechádza do spodných vôd, z ktorých sa dostáva aj do pitnej vody, prechádza do riek, kde toxicky pôsobí na vodné organizmy. V cicavčom organizme, vrátane človeka zasahuje do hormonálnej sústavy a spôsobuje hormonálnu nestabilitu. Všetky vedecké články o účinkoch glyfosátu na rôzne organizmy je možné si verejne vyhľadať v otvorených vedeckých databázach a Európska únia spolu s EFSA (European Food Safety Authority) si kľudne a s kľudným svedomím glyfosát povolia a na základe iba svojich štúdií (EFSA) odporučia používanie produktov s obsahom glyfosátu ako širokospektrálneho herbicídu v poľnohospodárstve a pri bežnom používaní.

My však už nechceme byť ďalej pokusnými králikmi a experimentom!

Kandidát č. 21

Ing. Miroslava Císarová, PhD.

Vysokoškolská učiteľka UCM v Trnave, Sereď

Ing. Miroslava Císarová, PhD. ukončila PhD štúdium na SPU v Nitre v odbore technológia potravín. Po ukončení štúdia pracovala ako vedecko-výskumný pracovník na Výskumnom ústave živočíšnej výroby v Lužiankach. V súčasnosti je zamestnaná ako vysokoškolská učiteľka a odborná asistentka na UCM v Trnave. Vo svojej praxi sa venuje hlavne kvalite a bezpečnosti potravín.