Chce nám EFSA nahovoriť že používanie glyfosátu je bezpečné?

Každá rastlina, pre svoj zdravý vývoj a rast potrebuje rásť v kvalitnej pôde. Okrem toho sú rastliny základom obživy mnohých bylinožravcov, ktoré my dnes považujeme za hospodárske zvieratá a slúžia ďalej k obžive ľudí. Čiže nielen rastliny ale aj živočíchy vrátane ľudí, všetci sme závislí na pôde. Pôda sa tak stáva základným prvkom, prvotným zdrojom našej obživy, nášho života. Bez kvalitnej pôdy, existovať dlho nebudeme. Zo všetkých strán nás bombardujú informácie o znehodnocovaní pôdy rôznymi faktormi, ako sú priemysel, odpadové vody, chemikálie, odvodňovanie (vysúšanie), intenzívne poľnohospodárstvo a jeho chemizácia, lokálne mega-chovné stanice a iné. Takto trvalo-udržateľné poľnohospodárstvo udržíme asi veľmi ťažko! Vráťme sa ale k podstate kvality surovín rastlinnej výroby. Existuje mnoho nepriamych činiteľov, ktoré ovplyvňujú kvalitu potravín ako kvalita vody, ktorou zavlažujeme pôdu, kvalita vzduchu v prostredí, kvalita pôdy samotnej. Povedzme si však o priamych činiteľoch na kvalitu surovín akým je napríklad chemický postrek. Všetci určite poznáte chemický prípravok Roundup, ktorý vyvinula spoločnosť Monsanto a predstavila ho trhu v roku 1970. Túto spoločnosť neskôr kúpila ďalšia spoločnosť, Bayer. Roundup je chemický herbicíd s účinnou látkou glyfosát, ktorý !!!neselektívne!!! ničí rastliny tým, že inhibuje enzým zapojený do syntézy aminokyselín. V prvom rade je treba uviesť, že glyfosát nie je obsiahnutý len v prípravku s názvom Roundup. V EÚ je používanie glyfosátu povolené na základe vyjadrení EFSA (Európsky úrad pre bezpečnosť potravín – European Food Safety Authority). O účinkoch a dopadoch na zdravie ľudí a iné formy života sa vyjadrila EFSA v závere svojej štúdie nasledovne:

,,V prípade hovädzieho dobytka a oviec, koní, ošípaných a vybraných hydinových druhov sa neočakáva, že glyfosát (a jeho metabolit AMPA – kyselina aminomethylfosfonová) bude mať na základe dostupných údajov vplyv na zdravie týchto zvierat. V prípade hovädzieho dobytka a oviec sa na základe údajov in vitro štúdií nepreukázala prítomnosť nepriaznivých účinkov na bachorovú mikroflóru až do dávky 292 ppm v potrave. Táto úroveň pokrýva maximálnu stravovaciu záťaž pre všetky povolené použitia s výnimkou použitia glyfosátu v trávnom krmive. Drobné účinky na mikrobiálne spoločenstvá v bachore sa neskúmali pri použití glyfosátu na pastviny, ale možno ich vylúčiť pre všetky ostatné použitia. V štúdiách in vivo sa skúmala maximálna záťaž, ktorá pokrýva všetky použitia vrátane trávneho krmiva (342 ppm v prípade hovädzieho dobytka a 530 ppm v prípade oviec). Berúc do úvahy výsledky toxikologických štúdií na rôznych druhoch a najmä absenciu nepriaznivého účinku u dojníc kŕmených počas 28 dní diétou obsahujúcou 400 ppm glyfosátu, neočakáva sa, že glyfosát bude mať vplyv na mikrobiálne spoločenstvá v bachore, ktoré majú vplyv na zdravie hovädzieho dobytka a oviec.ˮ

Zdroj: EFSA Journal – https://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/pub/5283

V čom vidíme problém takejto vedeckej štúdie? V prvom rade, vo vedeckej štúdii nie je možné niečo očakávať, predpokladať alebo sa domnievať! Vo vedeckej štúdii musí byť jasne sformulovaný záver, musí byť jasný výsledok, z ktorého plynie jasný záver. Ak ste niečo neskúmali, nemôžete tvrdiť, že to tak môže byť aj v inom prípade! Druhým nedôveryhodným aspektom je tvrdiť na základe štúdie o vplyve na mikrobiálne zloženie bachorovej mikrocenózy, že to nemá vplyv na zdravotný stav, pretože mikrobiálna bachorová mikrocenóza samotná nehovorí o zdravotnom stave vôbec nič. Posledným nedôveryhodným bodom sú referencie, kde autori článku použili k porovnaniu iba štúdie z vlastných radov, tzn. že drvivú väčšinu použitej literatúry tvoria vedecké štúdie napísané samotným Európskym úradom pre bezpečnosť potravín EFSA. Je potom ľahko deklarovať pozitívne výsledky, ak ich podložíme opäť iba vlastnými pozitívnymi výsledkami.

V tejto a iných podobných štúdiách autori opäť nebrali do úvahy obojstranne vyrovnaný objektívny prístup v písaní vedeckej literatúry. Existuje totiž množstvo vedeckých štúdií publikovaných v renomovaných recenzovaných vedeckých časopisoch, kde sa glyfosátu pripisujú rôzne nežiadúce účinky na zdravie zvierat, ľudí a negatívny dopad na environmentálne prostredie v ktorom žijeme a ktorého sme súčasťou, potraviny, ktoré konzumujeme aj s glyfosátom. Uvediem niekoľko dopadov glyfosátu:

  • Na človeka: glyfosát ako induktor rakoviny pľúc u človeka, glyfosát ako endokrinný disruptor v ľudských bunkách, efekty na placentárne bunky u človeka, vplyv glyfosátu na ľudské erytrocyty, toxicita glyfosátu na kožu, DNA poškodenia vplyvom glyfosátu a mnoho ďalších
  • U zvierat: toxické účinky glyfosátu sa pozorovali u nižších bezstavovcov až po vyššie stavovce, konkrétne: genotoxicita, cytotoxicta, aberácia jadra bunky, hormonálna disrupcia, chromozomálne aberácie a poškodenie DNA.
  • Mikroorganizmy: znižuje fotosyntézu u euglén, znižuje radiálny rast mykoríznych húb, znižuje hojnosť výskytu bakteriálnych druhov v okolí rizosféry rastlín.

A to je len zlomok informácií, ktoré je možné získať z vedeckej literatúry, ktorá už bola publikovaná vo vedeckých recenzovaných renomovaných svetových časopisoch. Glyfosát a iné toxické látky podobného charakteru preto nemôžu byť súčasťou bežného predaja a ich samovoľného používania kdekoľvek. Tieto látky musia byť zakázané v bežnej poľnohospodárskej výrobe. Nesmieme dopustiť aby sme sa stali pokusnou oblasťou pre výskum a pozorovanie ako to deklaruje EFSA, že bude pozorovať vplyv a nežiaduce dôsledky do roku 2022 v monitorovacích oblastiach ak existuje obrovské množstvo už hodnoverných výsledkov, že glyfosát je toxická látka, ktorá môže vážne ohroziť zdravie populácie a celého prostredia. Na prvom obale Roundup Ready výrobku bolo napísané, že glyfosát je prírodne odbúrateľný, no na neskorších obaloch Roundup výrobku už táto klauzula nefigurovala. Glyfosát totiž vôbec nie je odbúrateľný prirodzenou cestou! To znamená, že sa koncentruje v pôde, vo vode a koniec koncov aj v samotných telách živočíchov (mlieko, mäso) človeka nevynímajúc.  

Preto si myslíme, že kvalita potravín musí byť na prvom mieste, pretože zdravé prostredie = zdravé potraviny = zdravý človek. Hovorí o tom aj niekoľko citátov:

„Povedz mi čo ješ a ja ti poviem kto si.“ Brillat-Savarin

„Nech jedlo je tvojim liekom a liek nech je tvojím jedlom. “ Hippokrates

Kandidát č. 21

Ing. Miroslava Císarová, PhD.

Vysokoškolská učiteľka UCM v Trnave, Sereď

Ing. Miroslava Císarová, PhD. ukončila PhD štúdium na SPU v Nitre v odbore technológia potravín. Po ukončení štúdia pracovala ako vedecko-výskumný pracovník na Výskumnom ústave živočíšnej výroby v Lužiankach. V súčasnosti je zamestnaná ako vysokoškolská učiteľka a odborná asistentka na UCM v Trnave. Vo svojej praxi sa venuje hlavne kvalite a bezpečnosti potravín.